1. Sociálna pomoc:

Zákon č. 63/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Zákon upravuje čerpanie nemocenskej dávky aj ošetrovného (OČR), ktoré bude môcť byť rodičom poskytnuté za všetky dni počas uzatvorenia školských a predškolských zariadení, nie iba za 10 dní. Zákon podáva pomocnú ruku aj zamestnávateľom, aby v čase zavedených opatrení, akými je napríklad karanténa, nemuseli znižovať stavy zamestnancov.

 

1. Sociálna pomoc:

Zákon č. 63/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Zákon upravuje čerpanie nemocenskej dávky aj ošetrovného (OČR), ktoré bude môcť byť rodičom poskytnuté za všetky dni počas uzatvorenia školských a predškolských zariadení, nie iba za 10 dní. Zákon podáva pomocnú ruku aj zamestnávateľom, aby v čase zavedených opatrení, akými je napríklad karanténa, nemuseli znižovať stavy zamestnancov.

Dňa 25.03.2020 NR SR prijala zákon č. 63/2020 Z. z., ktorého cieľom je poskytnúť  pomoc najmä tým ľuďom, ktorí sú kvôli koronavírusu v karanténe alebo izolácii, resp. sa starajú osobne a celodenne o deti vzhľadom na to, že zariadenie alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté a pod. Zároveň zákon obsahuje rámcovú úpravu nových aktívnych opatrení na trhu práce.

SUMARIZÁCIA NOVELY: Zákon č. 63/2020 Z. z. pozostáva z piatich článkov:

v čl. I je obsiahnutá novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p. (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“),

v čl. II novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení n. p. (ďalej aj „ZP“),

v čl. III novela zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení n. p. (ďalej aj „zákon o službách zamestnanosti“),

v čl. IV novela zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení n. p., (ďalej aj „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“),

podľa čl. V tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

Novela sa týka (najmä) nemocenského poistenia. Podľa § 13 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa z nemocenského poistenia za ustanovených podmienok poskytujú tieto nemocenské dávky:

• nemocenské,
• ošetrovné,
• vyrovnávacia dávka,
• materské.

Ustanovenie § 33 ods. 1 po novelizácii znie: „Zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti alebo ak im bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia (50) (ďalej len „dočasná pracovná neschopnosť“).“

Poznámka pod čiarou:

Oproti predchádzajúcemu zneniu pribudli slová „alebo izolácia“ a zároveň ako nadbytočné boli vypustené slová „podľa osobitného predpisu“; v poznámke pod čiarou k odkazu 50 bol pred novelizáciou uvedený § 11 zákona č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí, ktorý však už bol zrušený zákonom č. 126/2006 Z. z. V § 2 zákona č. 355/2007 Z. z. sú vymedzené základné pojmy; podľa § 2 písm. m) izolácia je oddelenie osôb chorých na prenosné ochorenie počas ich infekčnosti od iných osôb na účely zamedzenia šíreniu prenosného ochorenia a podľa písm. n) karanténne opatrenia sú karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad. V § 12 zákona č. 355/2007 Z. z. sú uvedené opatrenia na predchádzanie ochoreniam, pričom písm. f) znie: „izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne opatrenia“. Dodávam, že pandémia je definovaná ako rozsiahla epidémia s neurčitým časovým ohraničením a prakticky bez ohraničenia v mieste, ktorá postihuje veľké množstvo ľudí na rozsiahlom území.

Ďalšími dvomi bodmi novely sa mení ustanovenie § 39 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení upravujúce podmienky nároku na ošetrovné. Pripomeňme si, že v princípe poistenec má nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne:

• ošetruje choré dieťa alebo inú chorú osobu v citovanom ustanovení uvedenú alebo
• sa stará o dieťa do určeného veku za presne ustanovených podmienok, teda ak:
• dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu,

        zariadenie alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie, alebo

        fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu alebo bola prijatá do starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.

Takže druhým bodom novely sa rozširuje okruh osôb, ktorým vzniká nárok na ošetrovné; v prvom rade kým podľa predchádzajúceho znenia tohto ustanovenia poistenec mal pri starostlivosti o dieťa nárok na ošetrovné, ak sa osobne a celodenne staral o dieťa mladšie ako 10 rokov, po novelizácii sa prihliada na starostlivosť o dieťa mladšie ako 11 rokov alebo 18 rokov, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.

V § 39 ods. 1 písm. b) sa slová „desiatich rokov veku“ nahrádzajú slovami „dovŕšenia jedenásteho roku veku, alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom“.

3. Na základe tretieho bodu novely sa zároveň prihliada aj na situácie, keď osobe, ktorá sa inak o dieťa stará, bola nariadená izolácia.

 

V § 39 ods. 1 písm. b) prvom bode a treťom bode sa slová „podľa osobitného predpisu“ nahrádzajú slovami „alebo izolácia“:

v prvom bode išlo doposiaľ o text „dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu“ – takže po novelizácii ide o znenie „dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia“;

podobne v treťom bode novelizáciou je doplnené, že ide aj o fyzickú osobu, ktorá sa inak o dieťa stará, ak jej bola nariadená izolácia – takže tretí bod po novelizácii znie: „fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia50) alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať“.

Touto novelou sa dopĺňajú aj prechodné ustanovenia. Ich cieľom je zlepšiť počas krízovej situácie (dočasnou zmenou právnej úpravy nemocenských dávok) finančnú situáciu zamestnancov (počas nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie), ako aj ich zamestnávateľov.

V prvom rade je v § 293er ods. 1 – 2 zákona o sociálnom poistení upravená problematika momentu vzniku nároku a výšky dávky „nemocenské“ v prípade, ak je zamestnanec počas trvania krízovej situácie uznaný za dočasne práceneschopného (ďalej aj „DPN“) z dôvodu nariadeného karanténneho opatrenia alebo nariadenej izolácie.

4.1. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy za prvých desať dní DPN patrila zamestnancovi náhrada príjmu podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov od zamestnávateľa a až od 11. dňa jej trvania mal nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne. Podľa novelizovaného § 293er ods. 1 v prípade krízovej situácie má zamestnanec, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia a z tohto dôvodu je uznaný za DPN, nárok na nemocenské už od prvého dňa DPN; takto to platí od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Predmetné opatrenie finančne odbremení zamestnávateľov.

4.2. Zároveň v týchto prípadoch sa zvýšila v § 293er ods. 2 suma nemocenského na 55 % denného vymeriavacieho základu už počas prvých troch dní čerpania nemocenského, čiže 55 % vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 sa uplatňuje počas celého trvania nároku. Tým sa v čase krízovej situácie finančne pomôže zamestnancom.

Je potrebné upozorniť, že v prípade DPN zamestnanca pre chorobu alebo úraz ostáva doterajší režim podľa § 34 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (aj) počas krízovej situácie zachovaný a takémuto poistencovi vzniká nárok na nemocenské až od 11. dňa trvania DPN.

4.3. V súlade s § 293er ods. 3 zákona o sociálnom poistení v čase krízovej situácie nárok na ošetrovné vzniká od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti a zaniká až dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti (teda nie najneskôr uplynutím desiateho dňa podľa § 42), ak poistenec:

1. a) osobne a celodenne ošetruje dieťa do dovŕšenia šestnásteho roku veku, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou alebo
2. b) splnil podmienky nároku na ošetrovné podľa § 39 ods. 1 písm. b), alebo
3. c) sa stará o príbuzného v priamom rade, súrodenca, manžela, manželku alebo rodiča manžela alebo manželky, ak zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa takejto osobe poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou, bolo rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v ňom bolo nariadené karanténne opatrenie.

V záujme zabezpečenia príjmu počas celého trvania krízovej situácie je teda predĺžené obdobie trvania nároku na ošetrovné na celú dobu trvania potreby ošetrovania chorého dieťaťa, resp. starostlivosti a zároveň špecificky upravené podmienky, za ktorých nárok vzniká.

4.4. Podmienky nároku na ošetrovné podľa odseku 3 sa posudzujú u každého poistenca k prvému dňu jeho osobnej a celodennej starostlivosti alebo osobného a celodenného ošetrovania.

4.5. Ošetrovné podľa odseku 3 sa vyplatí za to isté obdobie osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti o jednu alebo viac fyzických osôb uvedených v odseku 3, napr. viacero detí, len raz a len jednému poistencovi. Na jednej strane nie duplicitne viacerým osobám, na strane druhej môžu sa počas potrebnej doby ošetrovania alebo osobnej celodennej starostlivosti vystriedať (napr. raz matka, potom otec) a počas tejto doby plniť v rámci časových možností aj svoje pracovné úlohy. Je však potrebné pri striedaní sa požiadať o zastavenie jeho vyplácania tomu, kto ošetrovanie alebo osobnú celodennú starostlivosť ukončil.

4.6. Poistenec, ktorému bolo priznané ošetrovné, je povinný ku koncu kalendárneho mesiaca preukázať nárok na výplatu ošetrovného čestným vyhlásením o tom, v ktorých dňoch dieťa osobne a celodenne ošetroval alebo sa o fyzickú osobu uvedenú v odseku 3 osobne a celodenne staral.

4.7. Predškolské zariadenie poskytuje Sociálnej poisťovni na účel overenia splnenia podmienok na vznik nároku na ošetrovné podľa odseku 3 údaje o mene, priezvisku a rodnom čísle dieťaťa, ktoré bolo v čase trvania krízovej situácie zapísané v predškolskom zariadení, a o období, v ktorom bolo v čase trvania krízovej situácie zapísané v predškolskom zariadení.

4.8. Zariadenie sociálnych služieb poskytuje Sociálnej poisťovni na účel overenia splnenia podmienok na vznik nároku na ošetrovné údaje o mene, priezvisku a rodnom čísle fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje sociálna služba – podľa odseku 3 písm. c) – a o období, v ktorom sa v čase trvania krízovej situácie mala poskytovať (ale neposkytovala) sociálna služba podľa odseku 3 písm. c).

4.9. Údaje podľa odsekov 7 a 8 je predškolské zariadenie a zariadenie sociálnych služieb podľa odseku 3 písm. c) povinné písomne poskytnúť do troch pracovných dní od účinnosti tohto zákona. Zmeny v predmetných údajoch podľa odsekov 7 a 8 sú tieto zariadenia povinné oznámiť Sociálnej poisťovni bezodkladne.

4.10. Ustanovenie § 293er ods. 10 znie: „Poistencovi, ktorému vznikol nárok na ošetrovné pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, tento nárok zanikol v čase krízovej situácie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a potreba ošetrovania alebo starostlivosti podľa odseku 3 trvá aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, vzniká nárok na ošetrovné podľa tohto zákona aj za obdobie potreby ošetrovania alebo starostlivosti, za ktoré nevznikol nárok na ošetrovné pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona“.

Ide o to, aby poistencovi, ktorý v čase krízovej situácie splnil podmienky nároku na ošetrovné pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, bolo ošetrovné vyplatené aj za toto obdobie.

V ustanoveniach § 293es je v nadväznosti na predĺženie doby nároku na ošetrovné upravené, že:

• na jednej strane títo poistenci nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti po celú dobu nároku a zároveň
• na strane druhej sa im neprerušuje povinné poistenie – nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti až do skončenia tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti.

Totiž podľa § 26 ods. 3 zákona o sociálnom poistení zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti. Analogicky je to upravené v § 26 ods. 4 pre samostatne zárobkovo činné osoby.

Takže:

4.11. Podľa § 293es ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti do skončenia tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti podľa § 293er ods. 3 a 10.

4.12. V zmysle § 293es ods. 2 sa týmto osobám neprerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti do skončenia tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti podľa § 293er ods. 3 a 10.